V jednoduchom živote je krása

Všetko čo v skutočnosti chceme, je žiť jednoduchý život, s ktorým budeme spokojní.

Mať obyčajné rána plné radosti z toho, čo ma čaká.

Zažívať pokojné večere s tými, pri ktorých som sama sebou.

Počas dňa si prajem prežívať hlboký vnútorný pokoj a naplnenosť.

Užívať si prechádzky na slnku s čistou mysľou.

Chcem byť plne prítomná v každom okamihu.

A keď prídu daždivé dni, schúlim sa pod dekou, budem čítať knihu a vychutnám si aj to.

Keď nebudem mať náladu smiať sa, jednoducho tak neurobím.

Žiaden umelý úsmev, falošné slová.

Všetko žijem v duchu skutočnosti.

Zjednodušujem aj tie naoko najnepodstatnejšie veci a tak sa celý môj život stáva jednoduchým.

Chcem tráviť dni v prírode a počúvať spev vtákov.

Chcem držať za ruku človeka, v ktorého očiach uvidím našu spoločnú budúcnosť.

Keď budem tráviť čas s rodinou, venujem jej celú svoju pozornosť a trpezlivosť, pretože rodina je jeden z najväčších darov tohto sveta.

Budem na seba hrdá počas dní, keď budem športovať a starať sa o svoje telo.

A niektoré dni si s pôžitkom doprajem môj obľúbený zákusok s kávou. Dvakrát. S cukrom.

Aj dni keď sa zabalím do veľkého svetra, neučešem sa a budem pozerať seriály majú krásne čaro.

Keď potom vyjdem von s priateľmi, alebo len jedným človekom, s ktorým sa cítim fajn, budem moju energiu rozdávať každému, na koho sa len pozriem. Úsmevom, pohľadom. Tú energiu, ktorú som načerpala, keď som bola sama so sebou.

Sadnem si na lavičku do parku, aby som pozorovala ľudí. Tých, ktorý sa ponáhľajú, tých ktorý sa na mňa usmejú a hlavne tých starších, ktorí toho majú už veľa odžitého a s vnúčatami sa ruka v ruke prechádzajú mestom. V očiach majú múdrosť, lásku aj bolesť, ktorými by zaplnili desiatky kníh.

Keď budem popíjať víno s kamarátkou, poviem jej o všetkom, o tom čo ma teší aj trápi. Ale viac sa rozklebetím o tom, čo mi zapáli iskričky v očiach. A budem sa veľa smiať. Na hlúpostiach.

Keď objímem mamu, objatím jej dám pocítiť, že je celý môj svet.

A keď sa usmejem na otca, vyjadrím tým, že celé moje srdce patrí jemu.

Všetky tieto jednoduché maličkosti si budem vážiť.

Lebo nič krajšie neexistuje.

Nech budem robiť čokoľvek, pracovať, tvoriť, upratovať, tancovať, chcem to robiť naplno. Bez strachu a obmedzení.

Bez rušivých myšlienok.

S pokojom.

Všetky komplikácie budem riešiť a postupne sa ich zbavovať.

Každým malým problémom, ktorý vyriešim, akceptujem alebo len jednoducho nechám ísť, zjednoduším svoj život.

Musím rozpoznať, čo nestojí za to naďalej udržiavať vo svojej novej realite, ktorú tvorím.

Pretože presne to chcem.

Jednoduchý, plnohodnotný život.

Vedome si vyberám jednoduchosť a radosť.

Aj tou najnepodstatnejšou maličkosťou, ktorú vo svojom živote zjednoduším, vstupujem na cestu životom, ktorým sa budem viac vznášať ako brodiť.